Je čas kukuričných bludísk. Ak ste o žiadnom doteraz nepočuli, čomu veľmi neverím, ale človek nikdy nevie…, kukuričné bludisko je naozajstné bludisko, ktoré je vytvorené v kukuričnom poli tak, že kukurica je podľa určeného plánu už na jar vysadená. Takže, keď dorastie do aspoň dvoch metrov, na miestach, kde majú byť chodby, kukurica nie je a ľudia tade môžu pohodlne chodiť. Obyčajne sú v bludisku schované stanovištia, kde blúdiaci niečo zbierajú alebo riešia úlohy. Základom je, samozrejme, nestratiť sa. A o tom, ako sa nestratiť v bludisku, nielen kukuričnom a, prípadne, nájsť aj všetky ukryté miesta, o tom bude tento príspevok.
Matematika, konkrétne teória grafov, ktorá je súčasťou diskrétnej matematiky, ponúka riešenia. Existuje algoritmus, teda návod, ako prejsť celým bludiskom. Je to taká tutovka. Ak dodržíte pár jednoduchých zásad, tak prejdete každou chodbou bludiska jedenkrát tam a jedenkrát späť. Napríklad, v Starej Ľubovni je vraj najväčšie bludisko v strednej Európe. Je vysadené zo živého plota a má 3,2 km chodieb. Použijúc spomínaný algoritmus, by sme dokázali celé bludisko prejsť a nachodili by sme pritom 6,4 km.
Poďme teda na ten návod.
Návod, ako sa nestratiť v bludisku
Budeme potrebovať nejaký systém značiek. Na každej križovatke treba vždy označiť šípkou smer, kam sme sa rozhodli ísť a aj smer, odkiaľ sme prišli. Šípky by mali byť trvácne, takže ukladanie kamienkov, či iných vecí neodporúčam. Najlepší by bol asi sprej, aký používajú geodeti, keď vyznačujú pozemky.
Takže postup je nasledovný: vojdeme do bludiska a ideme až po prvú križovatku, rozhodneme sa, ktorým smerom sa vydáme a nakreslíme šípku smerujúcu týmto smerom. Teraz je úplne jedno, ktorú chodbu si vyberieme. Nakreslíme aj šípku zo smeru, z ktorého sme prišli.
Následne vždy, keď prídeme na nejakú križovatku, najprv skontrolujeme všetky značky. Nakreslíme značku, odkiaľ sme prišli. Ak vidíme chodbu, do ktorej nesmeruje žiadna šípka a ani z nej žiadna nevychádza, vyberieme si túto. V prípade, že taká už nie je, vyberieme si niektorú z tých, z ktorých smeruje šípka ku križovatke. Ak ani taká už nebude, teda bude len tá, ktorou sme práve prišli, vrátime sa tou istou chodbou späť.
To je celé. Dôležité je, nikdy nezabudnúť nakresliť vždy šípku odkiaľ sme prišli aj šípku, kam ideme. Skúste si to zatiaľ na nejakom nakreslenom bludisku z detského časopisu. 😉
Takto naozaj prejdeme celé bludisko a nájdeme aj všetky poklady. Tento spôsob môžeme využiť aj v prípade, ak sa ocitneme v bludisku, ani nevieme ako, a potrebujeme sa dostať von. Pri troche šťastia sa ani veľa nenachodíme, keďže sa nepotrebujeme vrátiť, odkiaľ sme začínali.
Problém by mohol nastať iba v prípade kúzelného bludiska, v ktorom sa steny presúvajú. Inak algoritmus funguje stopercentne.
Pravidlo pravej ruky
Poďme sa ale pozrieť ešte na iný, jednoduchší algoritmus. Používa sa pri ňom iba pravidlo pravej ruky, v skratke PPR. To znamená, že vždy odbočujeme doprava. Úplne na každej križovatke. Z toho vyplýva, že nepotrebujeme vôbec žiadne značenie a dá sa použiť aj poslepiačky. Jednoducho položíme pravú ruku na stenu a ideme vpred tak, aby ruka bola stále na stene. Týmto postupom dosiahneme to, že sa určite vrátime na miesto, z ktorého sme začali. Ak to je vchod do bludiska, tak máme istotu, že sa nestratíme.
Nevýhodou ale je, že to, či takto prejdeme celým bludiskom a nájdeme všetky stanovištia, závisí od mapy konkrétneho bludiska. Existujú bludiská, kde pomocou PPR prejdeme celým bludiskom, aj také, kde by sme prešli len malú časť. Každopádne, za pokus to stojí.
Poznámka: PPR sa môže pokojne vymeniť za PĽR, len treba od začiatku až do konca cesty používať iba ľavú ruku. Nesmú sa meniť uprostred blúdenia. Rozdiel medzi cestou s PPR a PĽR je iba v smere. Prejdeme tými istými chodbami, ibaže opačne.